Dieťa adoptované z Afriky? Moje 4 dôvody prečo áno.

Autor: Daniela Kellerova | 2.8.2014 o 13:19 | (upravené 19.9.2014 o 13:48) Karma článku: 11,37 | Prečítané:  5304x

Už pár rokov sa zaujímam o rozvojové – od nedávna i post-rozvojové – témy a predovšetkým ich vízie ako by sa dal svet meniť k lepšiemu. Ako odstrániť hlad a chudobu, ako obrániť najzraniteľnejších. Hlava plná Millennium Development Goals a Sustainable Development Goals a ich všemožných kritík ale osobné zadosťučinenie v srdci žiadne. Problém hladu, chudoby, násilia a vojen vo svete je tak hlboký – že nechá väčšinu ľudí chladnými. Povedia si “veď to je strašné, no s tým sa nedá nič spraviť!” alebo “tak aspoň pošlem tú SMSku do ČvO, aby som sa necítil úplne nanič...”

Práve preto som už dlhšie rozmýšľala o podobnom projekte. Adopcia dieťaťa nadiaľku. Toto boli moje pocity, ktoré mi spočiatku bránili sa na takéto niečo podujať a pod nimi trošku hlbšie a možno aj inšpiratívne protiargumenty.

1. Som študentka a 20 eur mesačne je veľmi veľa.

Trošku zahanbene priznávam, že toto bol asi popredný argument. Avšak potom som si spočítala koľko som dala cez týždeň na kávu, víno a kebaby... Ale nie. Uvedomila som si, koľko som toho vlastne dostala zadarmo ja sama. Tak veľa rokov školy – základnej, strednej a dokonca aj vysokej! Navyše i knižníc, jazykových škôl, mimoškolských aktivít ale i zdravotníctva či bezpečných ulíc.  Uvedomujúc si dôležitosť a hlavne lukratívnosť toho všetkého v dnešnom svete,  práve preto sa o to chcem podeliť.

Nemám rada výroky typu sme 1% na zemi čo sa má tak dobre, tak by sme sa mali cítiť povinní dať niečo univerzu naspäť. Keby mal človek takto uvažovať stále, je to nesmierne odpudzujúce a nič potom neurobí, keď sa cíti bezmocne. Skôr to vidím tak, že práve preto, že som študentka, tak je to tým väčšmi pre mňa relevantné podeliť sa. Pretože teraz viem, že jedno dievčatko dostane možnosť zmeniť svoj život vzdelaním.

2. Aj tak je to len jedna kvapka v mori.

Aj keď prispejem jednému dievčaťu v Etiópii na školu, čo sa tým zmení? A prečo práve toto? Nečaká ďalší milión – alebo niekoľko miliónov – na moju záchranu? Na moje peniaze?

Tu by som chcela trošku zafilozofovať a dúfať, že možno môže ísť o spill-over efekt. Predsalen, veď čo ak tým, že prispievam na vzdelanie jednej, tá škola bude schopná vziať ďalších študentov, ktorí ešte nemajú sponzora? Čo ak tým, že získalo moje dievčatko vzdelanie, tak jej bude záležať na vzdelaní aj pre jej deti? Čo ak bude ona učiteľka alebo doktorka... Alebo, čo ak si tento blog niekto prečíta a adoptuje si dieťa on sám?

Krásny dokument Girls rising o nevyhnutnosti vzdelania pre dievčatá uviedol, že vzdelaním dievčat by sa mohol kruh chudoby rozbiť iba za jednu generáciu. 

Educating girls can break cycles of poverty in just one generation, yet millions of girls aren’t in school. 

3. Prečo Afrika, keď máme problémy tu?

Toto síce nie je presne môj argument, no predpokladám, že na Slovensku k nemu až neprimerane často prichádza. Prečo sa zaujímať o Afriku keď máme problémy aj doma? O porovnaní stavu Slovenska s inými krajinami som čítala nedávno krásny článok. V ňom sa píše, že podľa nedávnej správy UNDP teda Rozvojového programu OSN sme 38. najrozvinutejšia krajina na svete vzhľadom na index ľudského rozvoja. Čo to znamená? K príjmom na hlavu v parite kúpnej sily pridáva dĺžku dožitia, ktorou meria kvalitu zdravotnej starostlivosti a napokon priemernú dĺžku školskej dochádzky, ktorou meria možnosť nadobudnúť vzdelanie. UNDP považuje vzdelanie za faktor, ktorý významne ovplyvňuje schopnosť rozhodovať o svojom živote a poskytuje možnosti sebarealizácie či vymanenia sa z chudoby.

Kombináciou týchto troch prvkov vzniká index ľudského rozvoja, podľa ktorého sme 38. v poradí.

O koľko odlišný je život dvoch 12 ročných chlapcov len preto, že sa narodili v inej krajine? Prečítajte si pekné porovnanie života Jusúfa a Jozefa.

4. Adopcia alebo ako nadradený Európan umožňuje úbohému Afričanovi vzdelať sa.

Tuto ide o trochu post-rozvojový argument myslím. Rozmýšľala som nad týmto, keď som dostala prvý list od dievčatka. Namiesto podporovania celej školy a tým jej študentov nepriamo, si zo zoznamu vyberiete podľa fotografie a popisu dieťa, s ktorým si počas vášho sponzorovania môžete dopisovať a tak nadviazať bližší vzťah.

Nevytvára to však podradený pocit u malého dievčaťa, keď musí sponzorovi - teda mne - aj trikrát do roka písať listy, končiace “I love you, thank you for sponsoring me”?! Musí byť nutne zavďačená niekomu ďalekému neznámemu v Európe, vďaka ktorému môže ísť do školy?

Počas tešenia sa z listu mi napísal kamarát Kubo (hipstersky alternativisticky post rozvojista) a trošku otvoril oči týmto smerom a povedal, že jej mám odpísať, že nie som sponsor ale friend! Predsalen, veď ani v reáli keď si adoptuje niekto dieťa, nepredpokladám, že v prvom rade preto, aby sa cítili byť záchrancami úbohého dieťaťa, ktoré by inak bolo v detskom domove. Avšak skôr preto, že sami chcú a potrebujú. Obaja si teda niečo navzájom dajú aby boli v živote šťastnejší.

Tak teda, thank you for sponsoring ME, malá Meron!!

 

Tu viac o sponzorovaní vzdelania detí v Afrike cez program Malaika Nadácie Integra. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?